Ako sa pozeráte na ľudí, ktorý sú vo vašej blízkosti, ako okoloidúci, či v priamom kontakte?
🤠🤠🤠
Už je to niekoľko rokov, čo som si navykol nazerať na okoloidúcich, nazvem to objektívne. To znamená, že jedným očkom upriamim zrak na subjekt a v tú samú chvíľu na celkový objekt. Objektom tu je celý priestor a v ňom subjekt.
🧐🧐🧐
Dosť často mi robili, nazvem to subjektívne pohľady na subjekt, ktoré spôsobovali nepríjemnosti. Buď sa subjekt usmieval jak to slniečko, alebo subjekt začal niekoho doslovne preklínať a zaklínať. Ďalšie nepríjemnosti bol strach z chôdze, či napätia v podobe negatívnych síl, blokov, odporov po tele, niečo ako konkrétna blokujúca sa čakra. Čakra funguje len vtedy, ak nemôže po tele prúdiť kundalini – životná sila. Takáto zaktivizovaná čakra je potom negatívnou silou, blokom, odporom, napätím, či prekážkou. Táto čakra potom spôsobuje nepríjemné pocity, ako napríklad drevené nohy pri chôdzi, či tlak na bruchu, divné, zrýchlené dýchanie, alebo nepríjemné pocity po tele a pod.
😪😪😪
Čo sa týka toho subjektívneho pohľadu v priamom kontakte so subjektom, tam je to o výmene názorov a pod. Nie je tam čas na napätia, bloky… Tak isto, keď pozerám film, ide to po zväčša o subjektívný pohľad než o patologické symptómy.
🥴🥴🥴
Vodičák mám od strednej školy, no nešoféroval som od vtedy. Auto nemám, takže chodím po ulici, ako okoloidúci. Ten, čo vie, čo narobí hromadný pohľad na subjekt, v podobe zástupu protiidúcich ľudí k subjektu, vie o čom píšem. V mladosti som mal podobné problémy, keď sa ku mne približoval dav aj s myšlienkami. Dnes už je to o tom objektívnom pohľade na okoloidúcich, ktorý som si vypestoval takmer od 40-ky.
😃😃😃
Píšem, bo sa pýtam, či robím dobre, že aktívne neupriamujem pozornosť na okoloidúcich ale iba pasívne, teda objektívne. V materiáloch som sa dočítal, že človek by nemal udržiavať očný kontakt s okoloidúcim viac, ako 3s. Potom nastávajú problémy.
🤠🤠🤠
Celá debata | RSS tejto debaty